I. časť

Autor: Matej Súkeník | 19.3.2014 o 22:05 | (upravené 20.3.2014 o 21:02) Karma článku: 5,39 | Prečítané:  303x

Naplnil ma pocit úplného pokoja a harmónie. Veľmi dlho som sa necítil tak uvoľnene ako teraz. Nedokázal som si vysvetliť, prečo sa všetky moje starosti zrazu vytratili. Veď ešte pred pár chvíľami som bol rozčúlený za dvoch. Teraz som sa však ocitol na povale nášho domu. V ruke som držal zaprášený a rokmi poznačený zápisník. Bol vyrobený z kože a cez stred previazaný šnúrkou. Zmocnila sa ma silná chuť otvoriť ho a začať čítať jeho obsah.

V uplynulom období som mal veľmi veľa starostí. Ako študent posledného ročníka na vysokej škole som vedel, že moje sladké študentské časy o chvíľu pominú. Na nálade mi nepridávali ani zlé vyhliadky do budúcnosti. Absolventov vysokých škôl s rovnakým zameraním bolo veľmi veľa a väčšina z nich sa na trhu práce neuchytila. Uvedomoval som si, že moja vysnívaná práca s kráľovským platom je v nedohľadne. Vnútorne som zápasil aj s nepriaznivou rodinnou situáciou. Naša rodina nepatrila ani zďaleka medzi najbohatšie rodiny v okolí. Opak bol pravdou. Obaja rodičia pracujú v miestnej fabrike, takže ich plat je na hranici minimálnej mzdy. Aby toho nebolo málo, môj otec podľahol vášni alkoholu a hazardným hrám. V súčasnosti celá jeho výplata putuje na tento druh zábavy. Mama je z jeho počínania zúfalá a je na pokraji psychického zrútenia. Je vyčerpaná a nevládze ďalej pokračovať. Z jednej výplaty sa snaží uživiť celú rodinu a súčasne splácať hypotéku za dom. Ja sa snažím byť finančne nezávislý. Brigádujem kde sa dá, aby som si dokázal utiahnuť všetky poplatky spojené so štúdiom. Aspoň takýmto spôsobom sa snažím pomôcť. Bol 23. december. Škola mi skončila už pred týždňom a tak som bol doma so svojou rodinou. Peniaze, ktoré som počas celého roka odkladal bokom som prispel do rodinnej „kasy“, aby aspoň Vianoce boli šťastné a veselé. Sviatočné upratovanie bolo v plnom prúde. „Na najväčšie sviatky v roku treba byť riadne pripravený. Nemôže zostať ani jeden kút nezametený,“ tvrdí ako každý rok moja mamina. A tak som sa teda pustil do práce so značným odporom. Môžem povedať, že upratovanie v skutku nenávidím. Ale predsa to nenechám všetko na mamu. A tak som sa dostal na povalu, kde som išiel zobrať náš umelý vianočný stromček. Nikdy som sa po tejto miestnosti neprechádzal, pretože vo mne vzbudzovala nie príliš pozitívne dojmy. Všade navôkol pavučiny a všetko pokryté prachom. Všimol som si však stôl, ktorý sa nachádzal na druhej strane. Len tak zo zvedavosti som sa pohol smerom k nemu. Od maminy som sa dopočul, že povala bola kedysi skrýšou môjho starkého. Nikdy som však nemal možnosť sa s ním stretnúť, pretože zomrel sedem rokov pred mojim narodením. Intuitívne som otvoril šuplík a zbadal som v ňom položený zápisník. Nevedel som, čo všetko zápisník obsahuje. V prvom rade sa mi vynorili myšlienky o tom, že v ňom môže byť zapísaná nejaká rodinná kronika. Lenže to, čo som tam skutočne našiel napísané ma doslova odrovnalo. Myslím, že som našiel všetko, čo ku svojmu ďalšiemu životu potrebujem.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?